Združenie obcí Rudnaya tvoria štyri vedľa seba susediace obce. Sú to obce Považany, Potvorice, Brunovce a Horná Streda. Združenie vzniklo 4. decembra 2003.

Združenie obcí Rudnaya leží v severnej časti považského výbežku Podunajskej nížiny na nive medzi riekami Váh a Dudváh. Na severe susedí s Novým Mestom nad Váhom, na juhu s Piešťanmi. Nadmorská výška v strede tohto mikroregiónu Rudnay je 175 m.n.m.

Spomínané obce, ktoré tvoria mikroregión Rudnay patrili ku kráľovským majetkom, neskôr šľachticovi a magnátovi „Pánovi Váhu a Tatier“ Matúšovi Čákovi, a potom jeho nástupcom zemepánom (Ruttkay, Bársony, Csáky, Jeszensky).

V okolí útulného mikroregiónu Rudnay je malý raj malebných prírodných zákutí – Bohom pohladená zem, ktorú stáročia strážia duchovia dávnych dôb a pripomína dávnu slávu vznešených stredovekých hradov …. úchvatný Beckovský hrad na vápencovej skale, tajomný Tematín, slávny hrad Čachtice so svojou Bátoričkou, ktoré aj dnes v podobe zrúcanín stále vyrážajú dych,…. a iné očarujúce dominanty, ktoré stvoril človek a sama príroda.

Tiež samotné obce mikroregiónu Rudnay majú jednotlivú históriu i svoje zaujímavosti o obci, ktoré nájdete na ich webových stránkach :

www.obec-povazany.sk, www.potvorice.sk, www.brunovce.sk, www.hornastreda.sk

Názov Združenia obcí Rudnaya vznikol na základe osobnosti:

ThDr. ALEXANDER  RUDAY

Kardinál Svätej cirkvi rímskej, uhorský prímas, ostrihomský arcibiskup, osvietený vzdelanec, cirkevný a národný dejateľ, člen a mecenáš Slovenského učeného tovarišstva, podporovateľ  bernolákovcov a slovenského národné hnutia.

Narodil sa  4. októbra 1760 v Svätom Kríži nad Váhom (dnešné Považany), v rodine zemana, ako tretie dieťa stoličného úradníka Andreja Rudnaya a Anny rodenej Döryovej.

Študoval na Gymnáziu v Nitre a na Emerikáne v Bratislave. Do štúdia filozofiu sa zahĺbil v Trnave a teológiu študoval v Budíne ako aj  v generálnom seminári v Bratislave.

12. októbra 1783 v Trnave prijal kňazskú vysviacku a začiatkom apríla 1784 bol promovaný za doktora teológie. V novembri 1785 nastúpil za kaplána do Častej. Neskôr pôsobil v Hronskom Beňadiku, v Trnave a v Krušovciach.

V roku 1805 sa stal ostrihomským kanonikom. V roku 1806 rektorom kňazského seminára v Trnave a profesorom teológie. V roku 1808 sa stal titulárnym biskupom, ostrihomským generálnym vikárom a miestodžiteľským radcom. V roku 1816 bol ustanovený za sedmohradského biskupa so sídlom v Alba Iulia. V decembri  roku 1819 dostal Alexander Rudnay pápežskú bulu o svojom vymenovaní za ostrihomského arcibiskupa a prímasa. Na žiadosť samotného panovníka sa v roku 1820 presťahoval spolu s kapitulou z Trnavy do Ostrihomu, kde sa rozhodol postaviť Baziliku, na ktorú prispel z vlastných peňazí 1 200 000 zlatých. Bol členom Panskej tabule, tajomníkom kráľovskej kancelárie a členom tajnej rady. Bol stúpencom viedenského dvora a podporoval rozvoj kultúry Slovákov.

V roku 1826 ho pápež Lev XII. vymenoval za kardinála In Pectore a 15. decembra 1828 bolo menovanie zverejnené. Z tejto doby pochádza aj jeho slávny výrok :

„Slovák bol som, Slovák som a keď by som sedel aj na prestole sv. Petra apoštola – Slovák budem.“

Ako kardinál korunoval dňa 28. septembra 1830 Ferdinanda V. za uhorského kráľa. Zomrel ranený mŕtvicou 13. septembra 1831 v Ostrihome, kde je i pochovaný v krypte Ostrihomskej baziliky.